JohannesburgKrajinaHistóriaSprávaKriminalitaGeografia a podnebieDemografiaEkonómiaKomunikácia a médiáMestské častiTurizmusŠportDopravaVysoké školy

www.johannesburg.sk > Johannesburg

Johannesburg

---

Krajina

Johannesburg je mesto s najvyšším počtom obyvateľov v Juhoafrickej Republike a tretím najvyšším v Afrike, za Káhirou a Lagosom. Miestni ho prezývajú aj "Jo'burg", "Jozi" alebo "eGoli". Johannesburg hlavné mesto provincie Gauteng, najzdravšej provincie Juhoafrickej republiky, a sídlom ústavného súdu. Je známy aj Sowetom, čo je názov veľkého slumu vybudovaného za apartheidu vládou juhozápadne od mesta, pre ľudí ťažko hľadajúcich prácu.

Johannesburg je miestom rušného obchodu so zlatom a diamantmi, vďaka polohe pri pohorí Witwatersrand, bohatom na minerály. Johannesburg International Airport je najväčšie a najrušnejšie letisko v Afrike a brána do celej južnej Afriky.

Podľa sčítania v roku 2001 je populácia mesta vyše tri milióny ľudí. Rozloha mesta 1,644 km? je vporovnaní s inými mestami relatívne veľká, vzhľadom na hustotu zaľudnenia 1,962/km?. Ak zarátame šišršie okolie Johannesburgu, je populácia skoro osem miliónov, čo ho radí medzi 40 najľudnatejších miest sveta. Družobnými mestami Johannesburgu sú Birmingham a New York City.

Späť

História

Okolie Johannesburgu bolo obývané už pred miliónmi rokov. V jaskyni Sterkfontein na severozápade sa našli najkompletnejšie kostry hominidov spred 3.3 milióna rokov, vrátanie 700 nálezov druhu Australopithecus africanus, medzi nimi aj “Mrs Ples”, ktorej vek je asi 2.8 až 2.3 miliónna rokov.

Asi pred 100,000 rokmi bolo okolie Johannesburgu obývané nomádskymi kmeňmi bušmanov. Bušmani tu žili až do príchodu kmeňov jazykovej skupiny Bantu okolo roku 400 n.l. Bantu boli ľudia doby železnej, chovali zvieratá, pestovali plodiny, spracúvali kov, poznali hrnčiarstvo a žili v organizovaných dedinách.

V oblasti ostali bušmeni aj ľudia Bantu. Po príchode európanov začali nepočetní búrski osadníci stavať farmy, avšak väčšie európske osídlenie nastalo až so zlatou horúčkou v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia.

Zlato sa pôvodne našlo východne od dnešného Johannesburgu v Barbertone. Prospektori však skoro objavili ešte bohatšie náleziská vo Witwatersrande.

Mesto sa rozvíjalo ako každé iné prospektorské centrum, ale priťahovalo čoraz viac dobrodruhov z Ameriky, Spojeného Kráľovstva aj zvyšku Európy. Otázka vlastníctva pôdy naberala na význame, čo spôsobovalo rozpory medzi afrikáncami, ktorí oblasť ovládali v priebehu 19 storočia, a britmi a vyústilo do druhej búrskej vojny. Búri vojnu prehrali a celá oblasť sa dostala pod kontorlu britov.

V roku 1910 bol deklarovaný vznik Juhoafrickej Únie, čo umožnilo lepšiu organizáciu baníctva. Juhoafrická vláda ustanovila nespravodlivý systém, v ktorom čierni obyvatelia a indovia platili ťažké dane a nemali prístup k odbornej a lepšie platenej práci, takže boli donútení pracovať ako lacná sila v narastajúcom banskom priemysle.

Vláda neskôr prikročila k systému nútenej migrácie, ktorý neeurópskym obyvateľom prisudzoval len určité oblasti. Takýmto spôsobom vzniklo aj známe Soweto (South Western Townships), jedno z miest, kde boli černosi nútení žiť v období apartheidu. v Sowete žil dlhý čas aj Nelson Mandela a jeho sowetský dom v Orlande dnes patrí medzi známe turistické atrakcie.

K veľkým násilnostiam došlo v roku 1976, keď študenti z Rady Soweta organizovali protest proti používaniu afrikánštiny ako výučbového jazyka v školách pre čiernych. Pri policajných akciách zomrelo počas nasledujúcich 12 mesiacov protestov proti apartheidu vyše 1000 ľudí. Jednou z najznámejších obetí masakry bol Hector Pieterson, na pamiatku ktorého je pomenované múzeum v Sowete.

Obmedzenia apartheidu stratili platnosť vo februári 1990 a od volieb v roku 1994 neboli v Johannesburgu žiadne diskriminačné zákony. Slumy boli integrované do mesta, čo spôosobilo sťahovanie obchodných firiem ďalej od centrálnej obchodnej štvrte a južných oblastí v dôsledku narastajúcej kriminality, preťaženej dopravy a výhodnejších daňových podmienok v severných častiach.

Späť

Správa

	Región 1	Diepsloot, Kya Sand
	Región 2	Midrand, Ivory Park
	Región 3	Bryanston, Douglasdale, Fourways, Randburg, Sandton, Strijdompark, Sunninghill, Woodmead
	Región 4	Northcliff, Rosebank, Parktown
	Región 5	Roodepoort, Constantia Kloof, Northgate
	Región 6	Doornkop, Soweto, Dobsonville, Protea Glen
	Región 7	Alexandra, Wynberg, Bruma
	Región 8	Inner City
	Región 9	Johannesburg South, City Deep, Aeroton, Southgate
	Región 10	Meadowlands, Diepkloof
	Región 11	Orange Farm, Ennerdale, Lenasia

V ére apartheidu bol Johannesburg rozdelný na 11 častí, sedem bolo bielych a štyri čierne alebo farebné. Biele oblasti boli z 90 % sebestačné z daní, s rozpočtom 600 randov () na obyvateľa, zatiaľ čo čierne boli sebestačné len z 10 percet, s rozpočtom 100 Randov () na obyvateľa.

Prvá mestská rada po apartheide vznikla roku 1995. Prijala zásadu "Jedno mesto, jeden daňovník" aby zdôraznila cieľ nerovnomerného daňového zaťaženia. Dane vybrané v tradične silných bielych oblastiach mali pomôcť rozvoju slabších oblastí. Mestská rada bola rozdelená na štyri oblasti, každá s autonómnou vládou, na ktorú dohliadala ústredná mestská rada. Hranice mesta sa rozšírili na satelitné mestá ako Sandton a Randburg a chudobnejšie susedné osídlenia ako Soweto či Alexandra, ako aj neformálne osady ako Orange Farm.

V roku 1999 angažoval Johannesburg mestského manažéra, aby napravil povážlivú funančnú situáciu mesta. Manažér s mestskou radou vypracovali dokument zvaný "Igoli 2002", trojročný plán nabádajúci vládu predávať aktíva a reštrukturalizovať niektoré odvetvia. Plán vyviedol mesto z insolventnosti do prebytku 153 miliónov randov (23.6 milióna USD).

Späť

Kriminalita

Podobne ako mnoho iných veľkých miest trpí Johannesburg vysokou mierou kriminality. Johannesburg má veľké problémy s migráciou obyvateľstva. Tisíce chudobných, hlavne čiernych obyvateľov, do deväťdesiatych rokov nútene živoriacich na periférii v slumoch ako Soweto, sa presťahovali do mesta. Kriminalita v dovtedy bielych oblastiach začala narastať. Mnoho domov bolo majiteľmi opustených, hlavne v preľudnených oblastiach ako Hillbrow. Mnoho spoločností a inštitúcií ako napríklad JSE Securities Exchange, sa presťahovalo ďalej od centra, napríklad do Sandtonu. Koncom deväťdesiatych rokov bol Johannesburg jedným z najnebezpečnejších miest na svete. Náprava situácie v centre patrí medzi hlavné úlohy mestskej rady Johannesburgu. Boli prijaté tvrdé opatrenia na zníženie kriminality a vybudovaný uzavretý televízny okruh monitorujúci situáciu na uliciach. Podľa posledných policajných štatistík sa zdá, že s ekonomickou stabilizáciou sa úroveň kriminality začala znižovať.

Späť 

Geografia a podnebie

Johannesburg leží na východnej plošine juhoafrickej oblasti, známej ako Highveld, v nadmorskej výške 1753 metrov. Klíma mesta je suchá a slnečná, s občasnými poobedňajšími dažďami od októbra do apríla.

Teploty v meste sú obyčajne mierne, priemerné denné maximum v letnom období je asi 27 °C, v zime klesá na asi 20°C. V zime niekedy teplota klesá aj na bod mrazu. Priemerné ročné zrážky sú 600 mm až 800 mm, väčšina zrážok spadne v letných mesiacoch.

Relatívne suchá klíma Johannesburgu neodradila mestskú radu od vysádzania stromov, mesto sa pýši najvyšším počtom vysadených stromov (asi 6 miliónov), vďaka čomu miestami nadobudlo až pralesný vzhľad, hlavne v severných oblastiach.

Späť

Demografia

Podľa údajov South African National Census z roku 2001 je počet obyvateľov Johannesburgu 3,225,812, ak zahrnieme aj East Rand a iné predmestia počet je okolo 7 miliónov, žijúcich v 1,006,930 domácnostiach, z ktorých 86 % má splachovaciu alebo chemickú toaletu. 86 % domácností má prístup k tečúcej vode, 80 % využíva ako hlavný zdroj energie elektrinu.

Čierni afričania tvoria 73 % populácie, belosi asi 16 %, farební juhoafričania 6 % a aziati 4 %. 42 % populácie je mladších ako 24 rokov, 6 % starších ako 60 rokov. 37% obyvateľov je nezamestnaných, z toho 91 % je čiernych. 43% pracujúcich obyvateľov tvoria ženy.

34% obyvateľov Johannesburgu hovorí doma jazykom Nguni, 26% jazykom Sotho, 19% anglicky a 8% afrikánsky. 29% odospelých ukončilo strednú školu, 14% má vysokoškolské vzdelanie. Naproti tomu je 7% úplne bez vzdelania a 15% má iba základné vzdelanie.

34% obyvateľov dochádza do práce verejnou dopravou, 32% peši, 34% používa vlastné auto.

53% obyvateľov patrí ku kresťanským cirkvám, 24% je ateistov, 14% je príslušníkmi Africkej nezávislej cirkvi, 3% sú moslimovia, 1% židia a 1% hinduisti.

Späť

Ekonómia

Johannesburg je ekonomickým a finančným srdcom Juhoafrickej Republiky produkujúcim 16% hrubého domáceho produktu. Základom ekonomiky oblasti je baníctvo, jeho význam sa však postupne znižuje. Mesto má pestrú škálu priemyslu, vrátane cementární a oceliarní. Je tu aj množstvo bánk a obchodných spoločností. Kvôli svojmu obchodnému významu je mesto sídlom viacerých vládnych inštitúcií, konzulátov a úradov, ktoré normálne sídlia iba v hlavných mestách. Okrem toho tu funguje aj intenzívna černa ekonomika pouličných predavavčov, ktorá v oficiálnych štatistikách nefiguruje. Urbanistický komplex Witwatersrandu je najväčším spotrebiteľom pitnej vody v celej oblasti. Ďalší rozvoj mesta závisí od možnosti získať vodu z iných oblastí Južnej Afriky a z vrchovín Lesotha.

Kontajnerový terminál v City Deep je najväčší "suchý prístav" na svete, prichádza sem až 60% nákladu vykladaného v Durbane. City Deep bola vyhlásená za oblasť priemyselného rozvoja, ako súčasť projektu Blue IQ.

Najväčšie a najprestížnejšie obchodné centrá Johannesburgu sú Sandton City a Hyde Park. Iné známe centrá sú Eastgate, Westgate, Northgate, Southgate a Cresta. Existujú plány na vybudovanie obrovského megacentra známe ako Zonk'Izizwe Shopping Resort v Midrande. "Zonk'Izizwe" znamená v jazyku Zulu "všetky národy", zdôrazňujúc tak etnickú rôznorodosť obyvateľov mesta.

Späť

Komunikácia a médiá

V meste má sídlo viacero novín a časopisov. Beeld sú lídrom medzi afrikánskymi novinami v celej krajine, kým City Press je nedeľný týždenník hlavne pre čiernych čitateľov. Najväčšími novinami vychádzajúcimi v Sowete je The Sowetan, zameraný hlavne na čiernych obyvateľov slumov. Vedúcimi investigatívnymi novinami v karajine s[ Mail & Guardian a Sunday Times.

Johannesburg je tiež sídlom mnohých médií, napríklad rádiostaníc YFM, Metro FM, 702, Highveld Stereo, 5FM, Kaya FM a Classic FM a televíznych spoločností South African Broadcasting Corporation, M-Net, či eTV. Mesto má dve televízne veže, Hillbrow Tower a Sentech Tower.

Späť

Mestské časti

Rôzne štvrte Johannesburgu sú rozdelené podľa svetových strán a majú rozličný charakter. Štvrte ako Central Business District boli donedávna veľmi vyhľadávané, keď sa však do opustených domov začali sťahovať ľudia zo slumov a narastať kriminalita, stratili reputáciu. Predmestia na juhu sú väčšinou nižšej kategórie a je tu aj niekoľko slumov.

Sverené a severozápadné štvrte sa stali centrom pre tunajšie zdravé prostredie, prítomnosť dobrých obchodov a oblastí luxusných rezidencií ako Houghton, kde si stavia dom aj Nelson Mandela. Severozápadná oblasť je živá, je tu prevažne čierne predmestie Sophiatown známe politickou aktivitou a Melville s rušným nočným životom. Auckland Park je sídlom South African Broadcasting Corporation a University of Johannesburg.

Juhozápadne od centra mesta je Soweto, čierna urbanizovaná oblasť vybudovaná v časoch apartheidu pre čiernych afričanov. Ešte aj dnes patrí Soweto medzi najchudobnejšie časti Johannesburgu. Východné predmestia zahŕňajú Yeoville, čiernu štvrť s rušným nočným životom napriek relatívnej chudobe, a niekoľko oblastí s rezidenciami.

Späť

Turizmus

Johannesburg sám nie je vychýrenou turistickou destináciou, ale je prestupnou stanicou na ceste do Kapského Mesta, Durbanu a Krugerovho parku. Väčšina zahraničných návštevníkov tak prechádza aspoň raz cez Johannesburg, takže sa aj tu rozvinulo viacero turistických atrakcií. Vystavali sa múzeá, napríklad Múzeum apartheidu alebo Hector Pieterson Museum. Pozornosť turistov púta ja Gold Reef City, veľký park južne od Central Business District. Zoólogická záhrada v Johannesburgu je najväčšia v JAR.

Keďže je Johannesburg veľkým obchodným centrom, nachádza sa tu veľa hotelov svetovej triedy, obchodov, reštaurácií a kasín, dostatok pitnej vody, dobre udržiavané cesty a infraštruktúra.

Mesto má aj niekoľko umeleckých múzeí, ako Johannesburg Art Gallery. Museum Africa zaznamenáva histórie mesta Johannesburg, ale je tu aj veľká umelecká zbierka. Divadelný komplex Market Theatre získal popularitu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch uvádzaním hier s tematikou proti apartheidu, dnes sa tu hrajú moderné juhoafrické diela.

Atrakciou je aj návšteva slumov ako Soweto či Alexandra. Návštevníci Soweta často idú do múzea umiestneného v bývalom dome Nelsona Mandelu.

Miestom svetového dedičstva UNESCO je 25 kilometrov severozápdne Sterkfontein s najbohatšími nálezmi fosílií hominidov a prvým dospelý Australopithecus africanus a takmer dspelov kostrou Australopithecine.

Späť

Šport

Najpopulárnejšie športy v Johannesburgu sú fubal, beh, ragby a kriket. Mužstvo 'Cats reprezentuje Johannesburg v najvyššej súťaže ragby južnej pologule Super 14 Rugby Competition, kde súťažia kluby z JAR, Austrálie a Nového Zélandu. Johannesburg je aj domovom Golden Lions, súťažiacich v pohári Currie Cup.

Skoro každé nedeľné ráno bežia tisíce bežcov neformálne behy organizované atletickými klubmi. Obyvatelia Johannesburg sú veľkí fanúškovia futbalu a mestské kluby sa účastnia súťaží Premier Soccer League (PSL) alebo First Division. V PSL sú najlepšie kluby Johannesburgu rivalmi, patria sem Kaizer Chiefs (známi ako Amakhozi), Orlando Pirates (známi ako Bukanieri) a Moroka Swallows. Tímy Prvej divízie sú Katlehong City, Alexander United a Witwatersrand University, prezívaní Múdri Chlapci, ktorí majú jednu z anjväščších hráčskych základní na svete (1600 členov).

V krikete mesto reprezentujú Highveld Lions, ktorí sa účastnia súťaží Supersport a Standard Bank Cup Series. Johannesburg bude aj dejiskom zápasov svetového šampionátu FIFA 2010, ktorý sa bude konať v JAR.

Späť

Doprava

Johannesburg je podobne ako Los Angeles mladé mesto ústretové súkromným motoristom s nedostatočným systémom verejnej dopravy. Obyvatelia Johannesburgu sú však v porovaní s Los Angeles chudobnejší, a mnohí si auto dovoliť nemôžu, sú závislí na neoficiálnom systéme verejných taxíkov.

Johannesburgské metro spája centrum so Sowetom, Pretóriou a satelitnými mestami ako Witwatersrand. Železnice prepravia denne obrovské množstvo ľudí, boli však vybudované dávno a pokrývajú len staršie oblasti na juhu. Posledných 50 rokov rástlo mesto hlavne na sever, a tieto oblasti vrátene obchodných štvrtí ako Sandton, Midrand, Randburg, a Rosebank nemajú železničnú infraštruktúru.

Projekt Blue IQ, má ambíciu vybudovať rýchle železničné spojenie spájajúce severojužným smerom Johannesburg a Pretóriu a východozápadným Sandton a Johannesburg International Airport. Stavba by mala byť hotová do futbalových majstrovstiev sveta 2010, čím sa odľahčí preťažená diaľnica N1 medzi Johannesburgom a Pretóriou, kade denne prejde asi 160,000 áut.

Letiská
Johannesburg využíva pre domáce aj medzinárodné lety letisko Johannesburg International Airport. K ostatným letiskám patria Rand Airport, Grand Central Airport, a Lanseria. Rand Airport v Germistone je malé letisko pre súkromné lietadlá, je tu umiestnený prvý Boeing 747 Classic juhoafrických aerolínií zvaný Lebombo, prebudovaný na múzeum. Letisko Grand Central v Midrande tiež slúži pre súkromné lety, Lanseria Airport sa využíva pre komerčné lety do Kapského Mesta, Botswany a Sun City.

Autobusy
V Johannesburgu jazdia autobusy spoločnosti Metrobus, ktorá má flotilu asi 550 jedno aj dvojpodlažných autobusov jazdiacich na 84 rôznych linkách v meste. 200 z týchto autobusov je moderných (150 dvojpodlažných a 50 jednopodlažných) značky Volvo a Marcopolo/Brasa z roku 2002. Metrobus prepraví ročne asi 20 miliónov pasažierov. Metrobus má aj otvorené autobusy slúžiace ako vyhliadkové. V meste je však aj viacero privátnych spoločností, ktoré sa však zameriavajú na medzimestské spoje a turistické chartre.

Taxi
V Johannesburgu sú dva druhy taxíkov, taxametrové taxi a minibusy. Taxametrové taxi nesmú chodiť po meste a hľadať pasažierov, musia byť zavolané na konkrétnu objednávku, preto sú relatívne zriedkavé.

Taxi minibusy sú dopravným štandardom väčšiny obyvateľov. Ich kvalita je však často pochybná, nielen kvôli technickému stavu ale aj preto, že šoféri nerešpektujú dopravné predpisy. Nebezpečné je aj ich preplnenie kvôli veľkému dopytu po tomto spôsobe prepravy. Bez dotácií od vlády a pri chýbajúcej alternatíve dopravy pre chudobné vrstvy ostanú minibusy základným dopravným prostriedkom pracujúcej triedy v Johannesburgu.

Diaľnice
Pretože Johannesburg neleží blízko žiadnej splavnej rieky, pozemná doprava mala vždy základný význam. Okolo mesta je vybudovaný 80-kilometrový diaľničný okruh, ktorý tvoria cesty N3 – východná spojka spájajúca Johannesburg s Durbanom; N1 – západná spojka spájajúca Johannesburg s Pretóriou a kapským Mestom a N12 – južná spojka, spájajúca Johannesburg s Witbankom a Kimberley. Napriek tomu že diaľnice majú na mnohých miestach až 12 jazdných pruhov (6 v každom smere), je okruh okolo Johannesburgu často preťažený.

Späť

Vysoké školy

Johannesburg má dobre rozvinutý sysém vyššieho vzdelania s mnohými privátnymi aj štátnymi univerzitami. Johannesburgu slúžia verejné univerzity University of the Witwatersrand a University of Johannesburg.

University of Johannesburg bola založená 1. januára 2005 zlúčením troch univerzít - Rand Afrikaans University, Technikon Witwatersrand, a Vista University. Nová univerzita poskytuje vzdelanie hlavne v angličtine a afrikánštine, ale je možná aj výuka v rôznych z oficiálnych jazykov JAR.

University of the Witwatersrand je jednou z vedúcich univerzít JAR, je známa ako centrum odporu proti apartheidu s prezávkou "Moskva na kopci".

Medzi súkromné univerzity patrí aj Monash University.

Späť